Prístrešky

Ako na prístrešok ?

                                                            

Ak musíte prečkať noc v teréne, potom treba v dostatočnom časovom predstihu pred zotmením, minimálne dve hodiny pred zotmením, začať s hľadaním vhodného miesta » úkrytu, resp. so samotnou realizáciou prístrešku.

Prečo úkryt, resp. prístrešok ? Úkryt, resp. prístrešok vás chráni pred vetrom, dažďom, resp. slnkom. Ak je prístrešok kompaktný, výborne vás izoluje od okolia.

Prírodné úkryty : skalné previsy, jaskyne, snehové záveje, vyvrátené stromy, duté stromy a pod.

Úkryt, resp. prístrešok má byť : chránený z troch strán, štvrtá strana slúži ako vchod, pred ktorý urobíme oheň. Vchod má byť všeobecne orientovaný na juh, resp. juhovýchod » treba zistiť smer vetra » vchod orientujete proti smeru vetra, vchod robte čo najmenší.

Výber správneho miesta je rozhodujúce, musí byť bezpečné a malo by vás aspoň čiastočne chrániť pred vplyvom počasia.

Výber miesta závisí aj od ročného obdobia – cez leto potrebujete blízky zdroj vody, cez zimu potrebujete ochranu pred vetrom a dostatok dreva.

Treba brať v úvahu, že hladina vodných tokov sa môže náhle zvýšiť ( aj cez 50 centimetrov doslova za pár sekúnd – hlavne horské potoky po prietrži mračien, kedy sa potokom valí prívalová vlna, ktorá je veľmi nebezpečná ), zo skalného brala môže spadnúť kameň – kamene, cez zimu pozor na lavínové svahy – ani vrchná časť lesa nemusí byť bezpečná pod takýmto svahom – väčšie lavíny preniknú pomerne hlboko do lesného porastu. Preto sa vyhýbajte brehom vodných tokov, resp. cez leto vyschnutým korytám riek a potokov, pri mori pozor na príliv. Prístrešok si nestavajte ani v prieliačinách, ktoré počas dažďa môže voda zatopiť – najvýhodnejšie je trošku vyvíšený priestor nad okolie. Prístrešok si nestavajte ani tesne pod skalným bralom, treba brať v úvahu aj to, že kameň po dopade sa môže odraziť, resp. kotúľať sa – závisí to od terénu ( strmosť svahu ) a samotného podložia ( mäkká zem, skalnaté podložie a pod. ). Preto je potrebné prístrešok stavať v bezpečnej vzdialenosti od skalného brala.

Prístrešok si nestaviame pod osamotený strom, ak je riziko búrky.

Ďalšie doporučenia :

-pozor na suché stromy, resp. podmáčané stromy » pri väčšom vetre môžu spadnúť

-nestavajte si prístrešok priamo na chodníku lesnej zvery

-tečúca voda vydáva pomerne silný zvuk » nemusíte počuť zvuk záchranárov, resp. blížiaci sa vrtuľník alebo pátracie lietadlo

-úkryt a prístrešok má byť orientovaný južne » južný svah býva vyhriaty od slnka ( ak nie je zamračené ) a na južnej strane ste chránení od severných studených vetrov

Dôležité : izolujte sa najmä od zeme, je to dôležitejšie, ako vaša prikrývka » studená zem vás viac ochladí, ako studený vzduch, pamätajte na to !!!

Kto má skúsenosti z hôr, rýchlo si dokáže nájsť dobré miesto na prečkanie noci, pretože má to v sebe a cíti, ktoré miesto je dobré, resp. zlé.

Hrúbka strechy : čím je strecha prístrešku tenšia, tým je úkryt chladnejší. Preto pri nízkych teplotách sa snažte urobiť dostatočne hrubú strechu, ktorá bude dobre izolovať váš úkryt. Platí to aj opačne » ak vám peče prudké slnko na prístrešok, urobte hrubú strechu, bude v úkryte chladnejšie.

Najimprovizovanejší prístrešok : na ihličnatých stromoch spodné konáre visia až po zem. Na tieto konáre môžete prípadne prichytiť pršiplášť, resp. spevniť „prístrešok“ pridaním konárov, ktoré „zapletiete“ do visiacich konárov, resp. ich prichytíte.

Prístreškov je viacero typov, my sa teraz zameriame na prístrešok z pršiplášťa, resp. z väčšieho kusu igelitu, ktorý sa dá urobiť pomerne jednoducho a rýchlo.

Nájdeme si vhodné miesto medzi dvoma nie príliš hrubími stromami ( aby sme nepotrebovali veľa viazacieho materiálu – špagátu ), ktoré sú od seba vzdialené o kúsok viac ako je šírka pršiplášta ( igelitu ) a spád striešky sa dá orientovať proti smeru vetra.

Na tieto stromy naviažeme jednu stranu pršiplášťa ( vyberte tú stranu, ktorá je výhodnejšia z hľadiska nezatekania vody cez rukávy, resp. hlavový otvor – otvory treba uviazať tak, aby nimi nemohla pretiecť voda do prístrešku – toto záleží od konkrétneho typu pršiplášťa – pri kúpe pršiplášta je dobré myslieť aj na jeho využitie ako prístrešok ) . Nikdy neviažte špagát priamo na pršiplášť, resp. igelit, poškodíte ho, resp. vyšmykne sa vám špagát. Vhodné je preložiť „roštek“ pršiplášťa, resp. igelitu cez oblý nie príliš veľký kameň, ak nemáte vhodný kameň ( ostré hrany kameňa by poškodili igelit ), môžete urobiť z trávy „hrčku“, ktorú použijete na toto. Pršiplášť, resp. igelit neviažte príliš vysoko – skráti sa vám dĺžka prístrešku, resp. ochranný účinok sa znižuje – nejde o pohodlie ale o účelnosť. Výška stačí okolo 50 až 60 centimetrov. Na druhej strane ho naviažeme o tri – štyri ( záleží od šírky ) drevené kolíky ( dĺžka kolíkov je okolo 10 až 15 cm – dobré je vyskúšať si, ako hlboko sa dá bez problémov zapichnúť kolík do zeme, podľa toho aj voľte ich dĺžku, pretože kolík je potrebné zapichnúť do zeme až po uzol na kolíku, čo pri dlhom kolíku by sa nám nedarilo a museli by sme posunúť uzol nižšie, alebo skrátiť kolík ), ktoré zatlačíme do zeme tesne od konca pršiplášťa, resp. igelitu ( 1 centimeter od kraja ). Špagát na kolíky naviažte na hrubšom konci – špagát omotajte viackrát okolo kolíka, aby sa nezošmykol. Špagát priviažte o pršiplášť tiež pomocou oblého kameňa, resp. druhým spôsobom. Ešte tu môže byť problém, ako dosiahnúť vzdialenosť jedného centimetra kolíku od kraja pršiplášťa. Priviažete jednu stranu špagátu o zabalený kameň a druhú stranu o kolík, dĺžka špagátu môže byť medzi kolíkom a pršiplášťom napr. 15 centimetrov, nevadí, natočte špagát na kolík tak, aby ste špagát natáčali zo spodnej časti špagátu na vzdialenosť doporučovaného jedného centimetra a kolík zapichnite do zeme dostatočne hlboko.

Poznámka : špagát doťahujte tak silno, aby ste ho mohli bez väčších problémov rozviazať.

Ak je zamračené a vizerá to na dážď, je dobré urobiť si jarček okolo prístrešku z vyššie položenej strany a bokov, takto voda stekajúca po svahu bude odtekať jarčekom a nám nevytopí prístrešok.

Boky prístrešku môžeme „utesniť“ napr. konárikmi ihličnatých, alebo listnatých stromov, kamenným múrikom, navŕšením zeme a pod.

K takémuto prístrešku nepotrebujeme ani dva stromy, postačia napr. dve trojnožky zo zapichnutých haluzí.

Improvizovaný prístrešok :

Ak nemáme pršiplášť, resp. igelit, môžeme si postaviť improvizovaný prístrešok čisto z haluzí.

Najjednoduchší spôsob : tyč ( hrubšiu haluz ) oprite o nízko vyrastajúcu dostatočne pevnú haluz stromu. Na ňu ukladajte šikmo listnaté, alebo ihličnaté konáre, ktorými vytvoríte strechu.

Podrobnejší a podobný spôsob : Najvýhodnejšie miesto je mierny svah, ale vyhovuje aj rovina.

Zoberieme si dve dostatočne pevné a dlhé haluzy, ktoré zapichneme do zeme v tvare X, urobíme si „vchod“ do prístrešku ( ak ste sám stačí vám šírka prístrešku okolo 70 centimetrov, ak ste dvaja, tak okolo 120 centimetrov – platí zásada : prístrešky staviame doslova čo najmenšie ), miesto križovania haluzí stiahneme napr. špagátom, horná časť X je dlhá okolo 30 centimetrov – sem pôjde pevná haluz, ktorú zapichneme do svahu, resp. do rovného podložia. Takto máme nosnú konštrukciu príbytku urobenú.

Vezmeme väčší počet haluzí, ktorými obložíme boky tak, že ich zapichujeme do zeme a opierame o hornú pevnú haluz. Ak nemáme dostatok špagátu, resp. iného viazacieho materiálu na prichytenie týchto haluzí o hornú haluz, môžeme tieto haluzy zaťažiť primerane veľkými kameňmi tak, že kamene poopierame pri zemi o tieto haluzy. Tieto haluzy dávame pomerne na husto, na šírku 20 až 25 centimetrov. Ak máme toto urobené, zoberieme tenšie halúzky, ktoré poprepletáme pomedzi tieto zvislé haluzy.

Oba boky potom husto, resp. vo viacerých vrstvách obložíme čerstvými vetvami ihličnatých alebo listnatých stromov tak, že zachytáveme vetvičky o hornú haluz, vetvičky kladieme zvislo, t.j. z hora nadol. Takto urobenú striešku môžeme zaťažiť väčšími haluzami, ak je predpoklad silnejšieho vetra.

Ak by sme stavali takýto prístrešok na dlhšie a je predpoklad dažďov, potom je výhodné striešku robiť pevnejšiu pod uhlom 45 stupňov a ukladať na ňu mačky trávy zo spodnej časti tak, aby sa jednotlivé kusy navzájom prekrývali. Takto získame vodotesnú strechu. Je to pracné a vhodné mať nato malý rýľ.

Je sneh :

Cez zimu ak je sneh, je najvýhodnejšie vykopať si jaskyňu do snehu, resp. prístrešok celý zasypať snehom. Sneh je výborný tepelný izolant » v snehu je teplota okolo nuly a sviečka vyhreje vzduch v malej snehovej jaskyni nad 0 °C .

Príklady prístreškov

1.prístrešok z ponča

2.stan z ponča

3.prístrešok z ponča

4.úkryt z vetví

Článok od http://lubosiska.webnode.sk/ako-prezit/pristresok/

Loading Facebook Comments ...